Elektrónová paramagnetická rezonancia (EPR) je druh technológie magnetickej rezonancie pochádzajúcej z magnetického momentu nespárovaných elektrónov. Môže sa použiť na kvalitatívnu a kvantitatívnu detekciu nepárových elektrónov obsiahnutých v atómoch alebo molekulách látok a ich skúmanie. Štrukturálne charakteristiky okolitého prostredia. Pre voľné radikály nemá orbitálny magnetický moment takmer žiadny vplyv a väčšina celkového magnetického momentu (nad 99 %) sa podieľa na spine elektrónov, preto sa elektrónová paramagnetická rezonancia nazýva aj „elektrónová spinová rezonancia“ (ESR).

Elektrónovú paramagnetickú rezonanciu prvýkrát objavil bývalý sovietsky fyzik E·K·Zavois v roku 1944 z MnCl2, CuCl2 a iných paramagnetických solí. Fyzici prvýkrát použili túto techniku ​​na štúdium elektronickej štruktúry, kryštálovej štruktúry, dipólového momentu a molekulárnej štruktúry určitých zložitých atómov. Na základe výsledkov meraní elektrónovej paramagnetickej rezonancie chemici objasnili chemické väzby a distribúciu elektrónovej hustoty v zložitých organických zlúčeninách, ako aj mnohé problémy súvisiace s reakčným mechanizmom. Američan B. Commoner a kol. zaviedli technológiu elektrónovej paramagnetickej rezonancie do oblasti biológie prvýkrát v roku 1954. Pozorovali existenciu voľných radikálov v niektorých rastlinných a živočíšnych materiáloch. Od 60. rokov 20. storočia sa vďaka neustálemu zdokonaľovaniu prístrojov a neustálej inovácii technológie používa technológia elektrónovej paramagnetickej rezonancie vo fyzike, polovodičoch, organickej chémii, komplexnej chémii, radiačnej chémii, chemickom inžinierstve, morskej chémii, katalyzátoroch, biológii a biológia. Je široko používaný v mnohých oblastiach, ako je chémia, medicína, environmentálna veda a geologický prieskum.